Glaukóm je skupina progresívnych ochorení zrakovej dráhy včetne mozgovej kôry, s kontinuálnou stratou zorného poľa v priebehu času.
Glaukóm je mnohostranný, spôsobený viacerými faktormi, medzi ktoré patrí napríklad vysoký vnútroočný tlak, cievne faktory, užívanie určitých druhov liekov, genetická záťaž, poúrazové či pooperačné stavy, systémové ochorenia, nádory...
V súčasnosti sa väčšinou liečba glaukómu zameriava na zníženie vnútroočného tlaku a podporu funkcie a štruktúry nervového systému zodpovedného za videnie. O novej liečbe glaukómu dostupnej na Slovensku len vo Viziocum sa dočítate na našej stránke.
Zatiaľ čo vnútroočný tlak je určite rizikovým faktorom, progresia glaukómu súvisí aj s nedokrvením, keďže ku progresii niekedy dochádza aj pri normálnom očnom tlaku. Výsledky výskumov potvrdzujú, že k progresii glaukómu dochádza zo zníženého prietoku krvi v oku, keď kompenzačné alebo alternatívne zásobovanie krvou prestane fungovať. Niet pochýb o tom, že zvýšený alebo nestabilný očný tlak prispieva k zníženému zásobovaniu krvou s následným poškodením z nedokrvenia, ktoré vytvára začarovaný kruh vyvolávajúci ďalšie poškodenie a progresívnu stratu zraku.
Zrakový nerv je zraniteľný voči výkyvom očného prekrvenia. Nízky krvný tlak môže hrať významnejšiu úlohu ako vysoký vnútroočný tlak pri progresii glaukómu.
Rizikovými faktormi pre rozvoj glaukómu sú okrem neúmerného očného tlaku aj zvyšujúci sa vek, etnická príslušnosť, vysoká krátkozrakosť, tenká hrúbka centrálnej rohovky, prítomnosť glaukómu v rodine - najmä v prvom pokolení, zástava dýchania počas spánku a spomínané systémové poškodenie ciev.
Diagnóza glaukómu sa vykonáva prostredníctvom rutinných očných vyšetrení pomocou merania očného tlaku, zrakovej ostrosti, oftalmoskopie (zhodnotenie zrakového nervu), perimetrie (vyšetrenie zorného poľa), gonioskopie (vyšetrenie odtokových ciest) a optickej koherentnej tomografie (moderné skeny poskytujúce meranie hrúbky vrstiev nervových vlákien a nervových buniek ).
Neprítomnosť očných symptómov najmä v prípade pomalého postupu glaukómu je maskovaná plasticitou mozgu, pretože mozog kompenzuje zníženú zrakovú signalizáciu. Ďalším vysvetlením je fenomén „navykania“ na pomalé zhoršovanie zraku, ktoré sa vyvíja a postupuje počas určitého časového obdobia. To je pravdepodobne dôvod, prečo sa ľudia postihnutí glaukómom zriedka sťažujú na stratu zraku, ani nepovažujú zhoršenie zraku za „príznaky ohrozujúce zrak“. Príznaky glaukómu v strednom štádiu zahŕňajú zvýšenú citlivosť na svetlo, znížené nočné videnie a mierne až stredné „zakalené“ alebo „hmlisté“ videnie, tiež tlak za očami.
V pokročilých štádiách pacienti nepopierateľne začínajú pociťovať symptómy zúženého periférneho videnia, čo často vedie k ťažkostiam pri orientácii sa v neznámej miestnosti či neznámom priestore. Pacienti môžu narážať do stien a predmetov , zakopávať počas chôdze. V tomto čase sa objavujú okrem „hmlistého“ videnia, aj intenzívne oslnenie a výrazne znížené videnie v prostredí so slabým osvetlením. Je tragické, že konečné štádium glaukómu vedie k podstatnému zníženiu centrálneho videnia, nakoniec až k slepote.
Nálezy magnetickej rezonancie mozgu ukazujú, že pacienti s glaukómom majú fokálne poškodenie mozgu aj v iných oblastiach mozgu okrem záhlavného laloku, či sietnice a zrakového nervu. Je pozoruhodné, že štrukturálne zmeny boli dokonca pozorované aj v nevizuálnych oblastiach mozgu. Objavujú sa nové dôkazy, ktoré ukazujú, že u pacientov s glaukómom je prítomná aj atrofia amygdaly, to znamená časti mozgu zodpovednej za emócie a pamäť. Takéto abnormality amygdaly môžu vysvetľovať, prečo ľudia postihnutí glaukómom často pociťujú nestabilitu nálady, zvýšenú úzkosť, zvýšený strach a pocity hnevu. Glaukóm teda nie je len ochorením oka ale aj mozgu.
